sudcovská etika
kauzy
subkauzy
články
rssOtazky do diskusie z predmetu:Sudcovska etika
Podľa zákona sa sudca musí v občianskom živote zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov,...Budeme hádať čo to znamená alebo to už vieme s istotou vyložiť ?
.jana Dubovcová17. september 2009 | prečítané 123x | reagoval 1 človek
Správanie sa sudcu v občianskom živote , sudcovská etika a disciplinárne stíhanie , príklad z praxe.
Čítala som si návrh etického kódexu sudcu z roku 1998 a diskusie , ktoré o ňom vtedy medzi sudcami prebehli a výkladové pravidlá, na ktorých sme sa vtedy dohodli.. Časť z toho je uverejnená v Informačnom bulletine č.5 , júl 1998 , ktorý v tom čase vydávalo Združenie sudcov Slovenska a doručovalo ho každému sudcovi. Diskusie o návrhu kódexu trvali niekoľko rokov, boli intenzívne a diali sa hromadne. Niektoré pravidlá dokonca dostali zákonnú podobu a stali sa tak súčasťou zákonom stanovených základných povinností sudcu, ktoré sú v prípade ich porušenia až disciplinárne postihovateľné. Diskutovať sa prestalo a v sudcovskej obci nastalo veľké ticho v čase, keď sa táto právna úprava aplikuje v praxi disciplinárneho súdu. Ide Slovensko v aplikácii správnou cestou ? Aký je vzťah zodpovednosti sudcu za dodržanie všeobecnej spoločenskej morálky a jeho profesíjnej morálky? Môže byť profesíjná morálka sudcu iná ako je všeobecná spoločenská morálka a ak áno , tak v čom môže spočívať rozdiel ? A ktorá morálka má prednosť, tá spoločenská, všeobecná alebo profesijná ? Je možné sudcu disciplinárne stíhať aj za porušenie sudcovskej etiky , ktorá nie je definovaná ako povinnosť v zákone ? A ktoré zo správaní sa sudcu v jeho občianskom živote budeme posudzovať za také, ktoré sú v súlade s našou profesiou a podľa čoho to budeme posudzovať ? Mnohé z toho sa už riešilo a vyriešilo, ale možno sa už na závery zabudlo a mnohé treba riešiť stále odznova a závery aktualizovať. Na základe vlastnej skúsenosti viem, že je to mimoriadne potrebné.
Vyberám z materiálu Komisie pre otázky etiky v justícii :
Morálka zahrňuje hlavné zásady týkajúce sa dobra a zla , ktoré umožňujú kvalifikovať a posudzovať ľudské činy. – univerzálne zákony, ktoré platia pre všetky ľudské bytosti.
Profesijna morálka : Členom sudcovského stavu sa ukladá rovnako ako všetkým jednotlivcom usilovať o univerzálne hodnoty a všeobecné morálne hodnoty. Tieto hodnoty vyjadruje špecifickým spôsobom kvôli špecifickému postaveniu sudcu, ktorým je zverená verejná služba justície. Všeobecná morálka sa prelína s profesijnou, ktorá zohľadňuje tak záujmy jednotlivcov , ako aj vyššie záujmy záujmového spoločenstva.
Profesijná morálka nie je individuálnou záležitosťou...
Deontológia vzišla priamo z profesijnej morálky – explicitne stanovuje formálne – zásady, ktorých nedodržanie sa bude postihovať, a to z dôvodu, že napr. sudca je osoba, ktorá sa pri výkone povolania nevyhnutne ocitá v situácii príliš veľkej právomoci vo vzťahu ku užívateľovi, ktorý od neho závisí. Disciplína je represívna časť deontológie.
Z toho sa dá spraviť záver, že univerzálne hodnoty musíme dodržiavať a že profesijná morálka musí s nimi byť vždy v súlade, iba ich vyjadruje špecifickým spôsobom . A ak niektorú hodnotu považujeme za takú závažnú, že jej neodržanie chceme postihovať , tak to musíme explicitne v zákone upraviť. A z toho vyplýva aj to, že zákonná úprava , je všeobecne záväzná a musíme ju dodržiavať , jej dodržiavanie zabezpečovať a nedodržiavanie postihovať.
Podľa Stanoviska č.3 / 2002 / Poradnej rady Európskych sudcov bod 58 .. všetky právne systémy potrebujú disciplinárny systém v nejakej forme, aj keďz odpovedí, ktoré jednotlivé členské štáty uviedli v dotazníku je evidentné, že v niektorých z týchto štátov je táto potreba pociťovaná oveľa naliehavejšie , než v iných. V tejto súvislosti existuje základný rozdiel medzi krajinami, ktorých súdnictvo pozostáva z menšieho počtu sudcov menovaných z radov skúsených profesionálov z právnických profesií a krajinami s tzv. kontinentálnym systémom, ktorých súdnictvo má veľa kariérnych sudcov zvyčajne mladšieho vekového priemeru.
Na otázku : „Aké konanie by malo zakladať disciplinárnu zodpovednosť sudcu ?“ rada v stanovisku okrem iného uviedla , že nie je správne dávať znamienko rovnosti medzi porušenie vlastných profesionálnych noriem a konanie , ktoré je dôvodom na disciplinárne konanie. Profesionálne normy predstavujú najosvedčenejšie postupy, o ktorých dosiahnutie by sa mali usilovať všetci sudcovia. Postavenie profesionálnych noriem na rovnakú úroveň s konaním, ktoré podlieha disciplinárnemu konaniu by bolo nepochopením ich účelu a navyše by nepodporovalo ich ďalšie zdokonaľovanie.. Aby bolo disciplinárne konanie oprávnené, nesprávne konanie sudcu musí byť závažné a zjavné a nemožno ho predpokladať iba preto, že došlo ku porušeniu profesionálnych noriem uvedených v pravidlách. .. Druhým názorom je , že každý štát by mal vymedziť, aké správanie môže viesť k disciplinárnemu konaniu. Rada uvádza, že v niektorých krajinách sa pokúsili detailne špecifikovať každé správanie, ktoré môže byť dôvodom pre diciplinárne konanie vedúce ku nejakej forme postihu…V stanovisku sa uvádza : …“ že na všetkých týchto pokusoch je však očividné, že napokon sa uchýlia ku všeobecným formuláciám, typu „ zo všetkého trochu „, ktoré vyvolávajú otázky o posudzovaní a výške trestu. Rada napokon v stanovisku uvádza, že podstata disciplinárneho konania spočíva v konaní, ktoré je v zásadnom protiklade s konaním, ktoré sa očakáva od profesionála v pozícii osoby, ktorá sa údajne dopustila nesprávneho konania.
Naša právna úprava je tiež vo forme zákona. Podľa § 30 ods.1 zák č. 385 / 2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich , ktorý upravuje základné povinnosti sudcu : V občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jej skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé , nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Obmedzenia štátneho funkcionára pri výkone štátnej funkcie podľa osobitného predpisu sa vzťahujú primerane aj na sudcu. Podľa ods.2 : V záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný najmä : po a / presadzovať a obhajovať nezávislosť súdnictva a jeho dobrú , povesť , po f / dodržiavať zásady sudcovskej etiky.
Čo je disciplinárnym previnením stanovuje zákon, ktorý stanovuje aj to, čo je závažným disciplinárnym previnením a čo je závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu. Zákon č. 385 / 2000 Z.z. v § 116 . V ods.1 písm.a tohoto ustanovenia sa uvádza, že disciplinárnym previnením je po a / zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností sudcu, b / správanie, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti sudcu pri rozhodovaní, o nezaujatosti sudcu voči účastníkom konania a o úsilí ukončiť súdne konanie spravodlivo a bez zbytočných prieťahov, po c / nepreukázanie požadovaných výsledkov podľa zásad hodnotenia sudcov schválených podľa osobitného predpisu na základe hodnotenia sudcu, po d / nesplnenie povinnosti podať majetkové priznanie v stanovenej lehote , nespôsobilosť sudcu hodnoverným spôsobom preukázať zdroj majetkových prírastkov, ktorý zjavne prevyšuje súhrn jeho platov a iných vyčísliteľných príjmov, po e / porušenie povinností pri výkone štátnej správy súdu, po f / prítomnosť na pracovisku pod vplyvom alkoholu omamnej alebo psychotronickej látky…, ak sa sudca na výzvu predsedu súdu odmieta podrobiť dychovej skúške,alebo lekárskemu odberu a vyšetreniu krvi alebo iného biologického materiálu má to rovnaké právne následky , ako keby bol pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok..
Závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu podľa ods. 3 sú tieto : a / výkon funkcie sudcu počas nariadenej pohotovosti sudcu a počas pracovného času pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, po b / spáchanie závažného disciplinárneho previnenia napriek tomu , že mu bolo za závažné disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie, po c / nespôsobilosť sudcu hodnoverným spôsobom preukázať zdroj značných majetkových prírastkov , ktoré presahujú súhrn jeho platov a iných vyčísliteľných príjmov.
Podľa Stanoviska č.3 / 2002 / Poradnej rady Európskych sudcov O zásadách a pravidlách profesionálneho správania sudcov, konkrétne o etike, nezlučiteľnom správaní a nestrannosti podľa bodu 12 právomoci zverené sudcom podliehajú nielen vnútroštátnemu právu, ktoré je vyjadrením vôle národa, ale tiež zásadám medzinárodného práva a spravodlivosti, ktoré uznávajú moderné demokratické spoločnosti. Stanovisko sa zaoberá nestrannosťou a správaním sa sudcov pri výkone ich rozhodovacích povinností a tiež nestrannosťou a správaním sudcov mimo výkonu svojej funkcie. Podľa názoru vyjadreného v stanovisku v bode 28 tretia veta … „ si vždy treba položiť otázku, či v danom spoločenskom kontexte a v očiach rozumne zmýšľajúceho a informovaného pozorovateľa vykonáva sudca činnosť, ktorá by mohla objektívne kompromitovať jeho nezávislosť alebo nestrannosť.“
Inými slovami, či má vplyv na výkon jeho sudcovskej funkcie, ktorú má sudca vykonávať nezávislo a nestranne.
Právne normy upravujúce povinnosti sudcu v Slovenskej republike aplikuú orgány oprávnené podávať návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi a disciplinárny súd, ktorý o návrhoch rozhoduje. Sudcovská obec nie je oboznamovaná s odôvodnením disciplinárnych rozhodnutí a diskusia o etických pravidlách a pojmoch použítých v zákone o sudcoch neprebieha. Z tohoto dôvodu je tu veľa otáznikov a nie je známa odpoveď napríklad na základné veci, napríklad , čo znamená podľa § 30 ods.1 zák. č. 385 / 2000 Z.z. „ V občianskom živote , pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.“
Uvádzam príklad výkladu tohoto ustanovenia ktorý je použitý v návrhu na začatie disciplinárneho konania a je predmetom posúdenia v disciplinárnom konaní : a to z návrhu č. 5752/2008/10 na začatie disciplinárneho konania , ktorý podal dňa 10.9.2008 podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR Najvyššiemu súdu SR ako disciplinárnemu súdu : ... Podávam návrh proti JUDr. D.K., sudkyni ... pretože v trestnom konaní obžalovaných Z. S.a PhDr. E.K. / novinárky / ..vedenom pre trestné činy ohovárania vypovedala na hlavnom pojednávaní ako svedkyňa pričom v rámci tohto výsluchu uviedla nepravdivé skutočnosti a hodnotiace úsudky týkajúce sa výkonu funkcie predsedu Okresného súdu Ž. JUDr. P. P. v období rokov 1997 – 1999, čím výrazne zasiahla do osobnostnej sféry menovaného, teda svojim konaním porušila základnú povinnosť sudcu podľa § 30 ods.1 zák.č. 385 / 2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich... zdržať sa v občianskom živote všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu... týmto konaním ... naplnila pojmové znaky disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods.1 písm-a zák. č. 385 / 2000 Z.z. ..., preto navrhujem...
K uvedenému sa žiada diskusiu z toľkých aspektov, že je to až neuveriteľné. Iba v skratke ich okruh naznačím :
1 / Môže štátny orgán, reprezentant výkonnej alebo súdnej moci podať návrh na disciplinárne konanie na sudcu za to, že sudca si splnil svoju zákonnú a aj občiansku povinnosť – svedčiť pred súdom ?
2 / Je podanie svedeckej výpovede v trestnom konaní takým správaním sa sudcu v občianskom živote, ktorého sa sudca má , prípadne môže zdržať, ak sa na predmet výpovede nevzťahuje mlčanlivosť, ak na strane sudcu pre odmietnutie výpovede nie je zákonný dôvod ?
3/ Nie je odmietnutie výpovede v súdnom konaní sudcom takým správaním, ktoré spochybňuje súdny systém, vážnosť sudcovskej funkcie a súdnictva ?
4/ Je obava, že sudca svojou svedeckou výpoveďou môže zasiahnuť do osobnostnej sféry iného sudcu dôvodom, aby sudca v občianskom živote nemusel plniť zákonnú povinnosť svedčiť před súdom ?
5 / Je občianska česť iného sudcu ten právny záujem, ktorý je chránený ustanovením § 30 ods.1 zák.č. 385 / 2000 Z.z. ?
6/ Sudca sa má podľa § 30 ods.1 zák. č. 385 / 2000 správať tak, aby nenarušil vážnosť sudcovskej funkcie .. Ide o funkciu, ktorú vykonáva on, alebo všeobecne o akúkoľvek sudcovskú funkciu , ak zákon ukladá okrem tejto uvedenej povinnosti osobitne aj povinnosť vo vzťahu ku súdnictvu ?
7 / Nie je v tomto prípade laický úsudok navrhovateľa, že sudkyňa nepravdivo vypovedala , v návrhu zamenený za skutok sám ? Navrhovateľ nemá právoplatný rozsudok o krivej výpovedi , ktorú si sám vyhodnotil ako nepravdivú .
8 / Aký je vzťah zákona č.385 / 2000 Z.z. ku ostatným zákonom ?
Ako východisko do diskusie na túto tému uvádzam výňatky z úpravy etických zásad niektorých krajín :
Česká republika :
Etické zásady
Bod.1. Sudca podporuje mravnú integritu a nezávislosť súdnictva
Kanada :
A / Sudcovská nezávislosť:
Bod. 1 . Sudcovia musia svoje sudcovské povinnosti vykonávať nezávisle a musia byť oslobodení od vonkajších vplyvov.
Bod. 2. Sudcovia musia dôrazne odmietnuť akýkoľvek pokus o ovplyvňovanie ich rozhodnutí v akejkoľvek veci prejednávanej pred súdom, ak je to mimo súdneho konania pred súdom. Bod.4. Sudcovia by mali predvádzať a nastoľovať vysoký štandard sudcovského správania a tak upevňovať dôveru verejnosti, ktorá je základom sudcovskej nezávislosti
B / Sudcovská nestrannosť :
Sudcovia musia byť pri svojich rozhodnutiach a rozhodovaní nestranní a musia sa takými aj javiť.
/ Na vysvetlenie pojmu nestrannosť sudcu uvádzam , že Európsky súd pre ľudské práva v roku 1950 v jednom zo svojich rozsudkov definoval nestrannosť : Nestrannosť znamená stav vnútornej nezávislosti sudcu k prípadu, jeho vnútornej istoty , že ho vlastné názory neovplyvňujú v prospech niektorej strany. /
B.1- Sudcovia by mali konať rozhodne, zachovávať prísnu kontrolu súdneho procesu a zabezpečiť rýchly výkon, taktiež by mali s každou osobou pred súdom zaobchádzať primerane zdvorilo.
Občianske aktivity : .. Sudcovia by sa mali vyhnúť akejkoľvek aktivite alebo organizácii , ktorá by mala negatívny dopad na ich nestrannosť, alebo by mohla zasahovať do ich sudcovských povinnost.
Politické aktivity : Všetky politické aktivity musia byť po sudcovom vymenovaní ukončené, správania , ktoré by u informovanej osoby mohli vzbudiť dojem, že je sudca zainteresovaný do politickej aktivity musia byť tiež po sudcovom vymenovaní ukončené.
Etický kódex talianskych sudcov :
V spoločenskom živote sa sudca musí správať dôstojne a korektne a musí hľadieť na verejný záujem.
Vo svojich spoločenských a inštitucionálnych vzťahoch neslúži sudca funkciám, ktoré zastáva s úmyslom získať osobné výhody.
Nezávislosť sudcu : Musí sa vyhnúť akémukoľvek vzťahu s vedúcimi predstaviteľmi strán, podnikov alebo akýchkoľvek iných subjektov, ktoré by mohli mať vplyv na výkon jeho funkcií alebo by mohli viesť k narušeniu jeho imidžu.
Nestrannosť sudcu : Sudca rešpektuje dôstojnosť každej osoby bez diskriminácie, predsudkov voči pohlaviu, kultúre, ideológii, rasy alebo náboženského vyznania. ...
Austrália :
Napr. Účasť na verejných diskusiách – aspekty súdnej správy a fungovania súdnictva sú predmetom verejnej úvahy a diskusie v médiách. Vhodný príspevok sudcu do diskusie je želateľný, pretože prispieva k pochopeniu súdnej správy verejnosťou a ku dôvere verejnosti.
Účasť vo vládnych poradných orgánoch a komisiách – vo všeobecnosti nie je vhodné, aby bol sudca členom komisie., ktorá sa zaoberá záležitosťami , .ktoré majú vzťah k súdnemu povolaniu, akými je štruktúra súdov, právna reforma.... pri posudzovaní možností, by mal sudca pamätať, že členstvo v štátnom orgáne by mohlo poskytovať obsahovanie stanovísk v kontroverzných otázkach, ktoré môžu byť nestále z pohľadu nestrannosti a politickej neutrality sudcu.
Čo ku tomuto dodať ?
Vo všetkých krajinách sa na tieto témy diskutuje , pretože aj etické zásady sa vyvíjajú , dopĺňajú, riešia sa konkrétne príklady a situácie, do ktorých sa sudcovia v živote a v práci dostávajú, alebo sa do nich môžu dostať. Aj účasť v pracovných skupinách a spolupráca vo vládnych orgánoch a komisiách sudcom je alebo nie je odporúčaná podľa toho čo sa v krajine rieši. Diskusia je nevyhnutná, pretože okrem toho, že na jej základe sa sudca lepšie orientuje v etických požiadavkach , ktoré sú na jeho prácu a život kladené , takto sa zabezpečuje aj prevencia pred porušovaním etických noriem z neznalosti ich výkladu v praxi.
V Banskej Bystrici dňa 14.9.2009
Diskusia (1)
-
.jedná veľká rodina od .nechvidia | 22. september 2009 21:38
Jedná veľká rodina: .číslo 7/2009, .jozef Majchrák 14. február 2009: www.tyzden.sk
Pridať komentár
Copyright © 2009 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X
Design and Technology by MONOGRAM